Malé zamyšlení.

Jestliže informace v médiích odpovídají a Dopravní podnik se nakonec se rozhodl koupit 20 kloubových vozidel na hybridní pohon a zbytek sólo i kloubových na naftu, pak to bezesporu znamená velmi povzbuzující signál pro tuzemský technologický vývoj. Jakkoli budou libchavské hybridy seskládané z osvědčených komponent světových výrobců (mohlo by se jednat např. i o výrobky Allison), vývoj hybridního vozidla v české konstrukční kanceláři je sympatický. SOR se hybridním vozem samozřejmě intenzivně zabývá, koneckonců i vývoj trolejbusu jako vozidla s elektrovýzbrojí přinesl jistě do této oblasti mnoho užitečného. K pláči ze strany zelených na téma CNG lze jen zopakovat to, co BUSportál vyrozuměl nejen na mezinárodní konferenci NGV o CNG v dopravě : Zemní plyn je fosilní prostředek diverzifikace a most k budoucím technologiím včetně bioplynu. Jeho rozšíření ve světě je stále velmi malé a poptávka po této technologii v celosvětovém kontextu není nijak závratná. Pokud diesely nabízejí emisní limity EURO 5 a EEV, pak je zde porovnatelná ekologická zátěž. Cena CNG daňově držená jako výhodná není navěky (navíc je stále odvozená od ceny ropy) a náklady na infrastrukturu i vozidla jsou znatelně vyšší a vozidla jsou nutně těžší (plynové zásobníky) s různými aspekty této skutečnosti. Dotace se týkají jen několika desítek vozů ročně - právě byl navíc pokrácen objem podpory vozového parku o 75 milionů a budoucnost programu je nejistá - a také balík od plynárenských společností není nekonečný. Plynofikovat Prahu s podporou každého vozu považuji za nereálné. Propojování finančního světa a nadnárodních výrobců způsobilo to, že libchavská společnost se sídlem v České republice je díky J&T vlastně slovenská, vysokomýtské Iveco je italské.Zakázka pro SOR je i zakázkou pro "konkurenci". Dieselové autobusy z Libchav stejně jako vysokomýtské Irisbusy mají italské motory Iveco. Snad jediný čistě český výrobce autobusů je třebíčský TEDOM - ten i s vlastním motorem pro CNG segment. Ten se do soutěže o Prahu nepřihlásil, protože mu to momentální objem výroby ani neumožnil. Vítězi soutěže gratulujeme, pogratulovali bychom i ostatním účastníkům, pokuď by vyhráli. Pro Prahu a její cestující je výhra to, že se konečně po letech vozový park autobusů začne razantně obnovovat. Materiálu o "sorkách" naleznete na BUSportálu mnoho. 17.4.2004 - tedy téměř před 5 lety - na BUSportálu vyšlo: Rozhovor: Autobusy SOR - stále častější na našich silnicích. Dagmar Braunová

11.2.2009 v Jihlavě. Odkazy na prezentace ze semináře a výsledky průzkumu na téma CNG v ČR.

Prezentace J. Valníčka, ředitele Dopravního podniku Brno. Prezentace J. Hromádka, Odbor udržitelné energetiky a dopravy MŽP. Prezentace T. Klimka, vedoucího oddělení Engineeringu, Vítkovice. Prezentace J. Šimka, člena představenstva E.ON energie, a.s. Prezentace J. Jelečka, generálního ředitele Tedom. Prezentace E. Šteflové, zástupkyně Úřadu Regionální rady regionu. Prezentace T. Macků, Research & Consulting Director ČR, SR Ipsos. Prezentace V. Holovčáka, generálního ředitele, Bonett Bohemia a.s. K problematice CNG v dopravě v ČR dále uvádíme TZ ČPÚ : Praha (12. února 2009) – Z průzkumu Ipsos Tambor, který výzkumná agentura provedla v lednu 2009 v ČR, vyplynulo, že dvě třetiny současných uživatelů vozidel na zemní plyn z řad regionálních samospráv a dopravních podniků uvažuje o rozšíření tohoto vozového parku. Přesto tzv. zelených autobusů má ČR zatím jen 233 a to je mnohem méně než v jiných zemích EU. „Usnesení vlády č. 563 ze dne 11. května 2006 dokonce hovoří o doporučení hejtmanům a primátorům měst s městskou hromadnou dopravou zavést krajské a městské příspěvky na pořízení autobusů na plynový pohon pro městskou dopravu a veřejnou linkovou dopravu,“ říká Markéta Schauhuberová, manažerka České plynárenské unie. Z průzkumu mimo jiné vyplynulo, že 31 % oslovených regionálních samospráv již dnes má veřejnou dopravu na zemní plyn (44 % v Čechách a 15 % na Moravě). Dopravci uvedli jako hlavní motiv (43 % dopravců) cenu nafty, dále možnost využití dotací a výhodu levnějšího ekologického paliva. Téměř všechny subjekty, které byly v průzkumu osloveny (95 %) ví o závazku EU nahradit do roku 2020 celých 10 % všech paliv stlačeným zemním plynem (CNG). Ze všech dotazovaných 66 % uvedlo, že hlavní výhodou pořízení ekologických zelených autobusů je možnost využití dotací, 62 % pak uvedlo ekologickou šetrnost a 62 % úsporu nákladů. Nejvíce CNG autobusů provozují dopravní podniky v Havířově, Prostějově, České Lípě a Liberci. Z mezinárodní konference NGV o CNG v dopravě

Praga RND Ladislava Tetery těsně před lakováním.

Během víkendu se k historické flotile z Bílan vrátíme. Autobus Škoda 706 RO Ladislava Tetery byl obsazen do televizního filmu a my přineseme záběry z natáčení. Historická užitková vozidla Ladislava Tetery jsou milými hosty rubriky Veteráni už delší dobu. Z loňských materiálů vybíráme: Ladislav Tetera BUSportálu odpověděl na několik dotazů.

na CS filmu. Určitě je to film, který zaujme dopravními prostředky a infrastrukturou roku 1957. Obrazové porovnání s rokem 2007.

Je to sice film o "ertéóčku", ale vzhledem k tomu, že oficielní kulaté narozeniny Škoda 706 RTO slaví až v osmičkových létech, je pochopitelné, že se film hemží autobusy Škoda 706 RO. Autobus RTO pak vlastně vidíme doopravdy jen v exteriérech, to, co se děje uvnitř, je stavba v ateliéru. Film obsahuje veselé scénky herecké elity i nejednu dobovou zajímavost včetně etud zlotřilého hodináře, navážejícího se do znárodněných ČSAD a po právu potrestaného. Vytáhli jsme z archivu fotografie z nostalgické jízdy Praha - Karlovy Vary v roce 2007 a poskládali takovou staronovou mozaiku. Doufáme, že se tím nikoho a ničeho nedotýkáme k jeho neprospěchu. Je vidět, že autokar ve filmu je opravdu jiný typ (prosklení nad předními skly), to ale akci společnosti Autobusy Karlovy Vary neubralo na půvabu. Pokud jste to tentokrát prošvihli, nezbývá než doporučit: sledujte program CS filmu. Ten, když s nějakým filmem začne, nedá pokoj, dokud se opravdu na všechny nedostane. Další odkazy na toto téma: Pro ty, které to pořád ještě baví: 11.2. ve 22 hodin na CS Filmu Florenc 13:30

jsme dostali několik fotografií na téma autobusů z Vysokého Mýta, převážně zajímavých prototypů od roku 1947 do roku 1968.

Potěšil nás zejména přístup čtenáře Jiřího Erbena, který po objevení rubriky Veteráni na BUSportálu probíral postupně všechny materiály, dokud neusnul vyčerpáním. Materiál Variace na Škoda 706 RO. mu byl inspirací a tak můžeme uveřejnit barevnou verzi zde uveřejněného prototypu Škoda 706 RO-ROH z roku 1955, prototyp (karoserie) Škoda 706 RO Pullman z roku 1947 ještě od od Sodomky, prototyp ŠM 11 na rámovém podvozku LIAZ z roku 1967 (měla to být jakási náhrada za RTO, aby autobus mohl vozit vleky), IV. prototyp Karosa SB v dálkovém provedení a prototyp Karosa ŠD 11 2050 (také měl označení Karosa ŠD 11 Super Lux) z roku 1968 na spanilé jízdě ve Francii, kde v NICE získal velké ocenění. Za konečnou identifikaci autobusů děkujeme Martinu Harákovi, který je měl zařazené hned - BUSportál by to v jeho Encyklopediích hledal podstatně déle.

Súhrn informácií z obidvoch rokovacích dní minulotýždňovej konferencie CEDOP, ktoré BUSportálu poskytol Jozef Gnap, vedúci katedry cestnej a mestskej dopravy, Žilinskej univerzity v Žiline (ŽU).

CEDOP-I. - z príspevku Jozefa Tisovského na tému "Aktuálne problémy v cestnej doprave v Slovenskej republike a EÚ". K ďalším zaujímavým príspevkom konferencie sa budeme ďalej priebežne vracať. AKTUÁLNE O SÚČASNÝCH PROBLÉMOCH V PODNIKANÍ V CESTNEJ DOPRAVE Problémové oblasti podnikania v cestnej doprave analyzovali prednášajúci aj účastníci 11. odborného seminára „Aktuálne problémy v podnikaní v cestnej doprave“, ktorý od roku 2005 je prezentovaný pod značkou CEDOP. Odbornými garantmi seminára boli Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Žilinská univerzita v Žiline, Katedra cestnej a mestskej dopravy. Seminára sa zúčastnili hlavne dopravcovia vykonávajúci cestnú nákladnú dopravu a autobusovú dopravu, pracovníci Krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, odborov dopravy samosprávy, ale aj zástupcovia zasielateľských firiem a vysokých a stredných odborných škôl. Odborný seminár sa uskutočnil v v kongresovom centre Agroinštitút v dňoch 4.2. až 5.2.2009. Seminár sa konal za spolupráce Zväzu logistiky a zasielateľstva SR, ČESMAD Slovakia a Zväzu autobusovej dopravy. Seminár otvoril predseda prípravného výboru a Ivan Kúdela, generálny riaditeľ sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií MDPT SR. V hlavnej prednáške Jozefa Tisovského, riaditeľa odboru cestnej dopravy MDPT SR v rámci prvého dňa seminára bola predstavená analýza vývoja hospodárstva SR, vývozu a dovozu a nadväzne vývoja cestnej dopravy v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou. Ku 31.12.2008 bolo vydaných 32 812 povolení Spoločenstva pre medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu. Počet firiem, ktorým tieto povolenia boli vydané sa však znížil za rok o 300 na 6402. Tisovský predstavil legislatívne zámery Európskej komisie na obdobie 2009 – 2010. Najdôležitejším z nich je návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúce spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré sa majú splniť na vykonávanie povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy. Robert Osvald predstavil nové bezpečnostné systémy autobusov značky Mercedes-Benz. Aktuálne problémy v cestnej doprave v SR a očakávania v roku 2009 uviedol Peter Halabrín, prezident ČESMAD Slovakia. Poukázal najmä na súčasný vývoj v oblasti cestnej nákladnej dopravy, kde klesá v dôsledku hospodárskej krízy dopyt čo ma priamy vplyv na nárast konkurencie a tlak na ceny. Tiež demonštroval, že sa zatiaľ nepodarilo v SR zvýšiť preferenciu ekologických vozidiel z hľadiska dane z motorových vozidiel v SR a ďalšie aspekty. V nadväzujúcom vystúpení František Komora, prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva SR analyzoval dopady hospodárskej krízy na sektor logistiky a poukázal na význam cestnej dopravy pre priemysel v Európe a na druhej strane stále snahy EÚ preferovať železničnú dopravu. Nový zákon o cestnej premávke a jeho dopady na vykonávanie cestnej nákladnej a autobusovej dopravy podrobne predstavil Milan Hamar z odboru dopravnej polície Prezídia policajného zboru. Treba upozorniť dopravcov aby sa zo znením zákona a vykonávacích predpisov oboznámili a preniesli do praxe svojich firiem. Napríklad zavedenie psychologických vyšetrení vodičov cestnej nákladnej dopravy, zmeny vo vážení vozidiel, používanie zimných pneumatík, zvýšenie minimálnej rýchlosti na diaľniciach na 80 km/hod atď. V ďalších príspevkoch bol analyzovaný aktuálny stav legislatívy v podmienkach prevádzky vozidiel v cestnej premávke (Ľubomír Moravčík zo Štátneho dopravného úradu MDPT SR) a vývoj vo vykonávaní medzinárodnej autobusovej dopravy a príprava nového informačného systému (Ján Remeta, MDPT SR). Finančná a hospodárska kríza a jej možné dopady na hospodárstvo SR a financovanie podnikateľského a verejného sektora bola ďalšia téma seminára. Je potrebné poznamenať, že hospodárska kríza sa nedotýka len cestnej nákladnej dopravy, ale sekundárne aj financovania hromadnej osobnej dopravy vo verejnom záujme. Problematikou financovania hromadnej osobnej dopravy v samosprávnom kraji sa zaoberal vo svojom vystúpení Ivan Mokrý, riaditeľ odboru dopravy, Úradu žilinského samosprávneho kraja. Ak bude klesať výber dane z príjmov a dane z motorových vozidiel je ohrozené aj financovanie prímestskej autobusovej dopravy. Potrebu komplexnosti informačných systémov a štandardov informačného systému Integrovaných dopravných systémov zvýraznili ďalšie príspevky. Jozef Gnap načrtol niektoré možnosti pre zvyšovanie efektívnosti cestnej nákladnej dopravy, ale aj problematiku porovnávania jednotkových cien v praxi. Nové skúsenosti s tvorbou plánov dopravnej obslužnosti niektorých samosprávnych krajov predstavili jej riešitelia z VÚD, ŽU a INPROP. Problematikou upevňovania nákladu a pripravovanými zmenami EN 121 95-2 sa zaoberal Juraj Jagelčák zo Žilinskej univerzity, ktorý sa zúčastňuje na prácach v CEN. V súvislosti s novým zákonom o cestnej premávke sa však nepodaril žiadny kvalitatívny posun v tejto problematike v našej legislatíve na rozdiel od SRN, Belgicka, Švédska a pod. Na zmeny v Dohode ADR o prepravách nebezpečných vecí platné od 1.1.2009 upozornil Ivan Pobjecký z TSÚ Piešťany. Ďalšie skúsenosti s aplikáciou kontrol podľa zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave uviedol Vladimír Horeš z Inšpektorátu práce Nitra. Na niektoré zmeny v legislatíve vo vzťahu k nadmerným a nadrozmerným prepravám v SR a váženiu vozidiel poukázal p. Durdík z MDPT SR. Zmeny v sadzbách elektronického mýta v niektorých európskych štátoch a analýza dopadov v SR z hľadiska dopravcov bola detailne spracovaná v ďalšom príspevku od Miloša Poliaka zo Žilinskej univerzity. Treba upozorniť, že dátum zavedenia mýta v SR je už veľmi pravdepodobný (1.1.2010) a v súčasnej situácii (pokles dopytu a nárast konkurenčného boja) bude veľmi problematické preniesť náklady na mýto do cien v cestnej nákladnej a autobusovej doprave. Je preto potrebné sa na túto situáciu najmä z hľadiska odbornej argumentácie, analýz a štúdií starostlivo pripraviť. Najmä na pripravovaný systém kontroly mýtnou políciou v SR a sankcie za porušovanie zákona o elektronickom mýte poukázal Erik Doczi, riaditeľ odboru mýtnej polície, GR Železničnej polície. Treba upozorniť dopravcov, že najmä sankcie v SR budú niekoľkonásobne vyššie ako napríklad v ČR, Rakúsku alebo Nemecku. O problematike aplikácie požiadaviek na základný a pravidelný výcvik vodičov cestnej nákladnej a autobusovej dopravy do praxe v SR informoval Vladimír Rievaj zo Žilinskej univerzity. Žilinskou univerzitou boli vydané učebné texty, ktoré sú určené na základný výcvik vodičov a tiež ako podklad pre prípravu inštruktorov, ktorí budú v tejto oblasti pôsobiť. Modelovaním a prognózovaním dopytu po hromadnej osobnej doprave sa zaoberal vo svojom vystúpení Vladimír Konečný zo Žilinskej univerzity. Poukázal na konkrétnych výstupoch už realizovaných prognóz, že výstupy sú veľmi osožné tak pre dopravcov ako aj pre objednávateľa výkonov. Odborný seminára by bolo veľmi problematické zabezpečiť bez generálneho partnera Mercedes-Benz, mediálnej podpory aj BUSportalu. Tiež treba poďakovať aj hlavným partnerom GEFCO Slovakia a Irisbus Iveco a partnerom BECEP a PROSPEKS-IT. Podrobné informácie o odbornom seminári a možnostiach dodania zborníka príspevkov sú uvedené na fpedas.uniza.sk/~cedop. Verím, že účastníci seminára nadobudnuté poznatky z prednášok a diskusií aplikujú v prospech činnosti dopravných firiem, a ďalších organizácií a odborného vzdelávania, tak aby slovenská cestná doprava bola stále konkurencieschopná aj v období, ktoré teraz prežívame.

Vyberáme z príspevku Jozefa Tisovského na tému "Aktuálne problémy v cestnej doprave v Slovenskej republike a EÚ".

Riaditeľ odboru cestnej dopravy MDPaT sa venoval základným smerom vývoja hospodárstva v roku 2008/2009 a súčasnej situácii v odvetví cestnej nákladnej dopravy. Podrobnejšie sa venoval tiež legislatívnym zámerom Európskej komisie na najbližšie obdobie. Európska komisia 23. mája 2007 zahájila legislatívny proces a oficiálne predložila Európskemu parlamentu a Rade EU tzv. „cestný balíček". Ide o návrhy právnych noriem, ktoré budú mať po ich prijatí prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a budú priamo vykonávateľné: a) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúce spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré sa majú splniť na vykonávanie povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, b) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o prístupe na trh cestnej prepravy tovaru vo vnútri Spoločenstva alebo z územia členského štátu na územie alebo z územia členského štátu alebo Tranzítujúcej jeden alebo viac členských štátov (prepracovanie), c) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu cestujúcich autokarmi a autobusmi (prepracovanie). Súčasný stav - nedoriešené otázky pre rokovanie s Európskym parlamentom Rada EU prijala dna 9. januára 2009 spoločnú pozíciu k „cestnému balíčku". Európsky parlament oficiálne oznámil prijatie troch spoločných pozícii na plenárnom zasadnutí dňa 15. januára 2009, dňa 16. januára 2009 pracovná skupina Rady EU pre cestnú dopravu prehodnotila každý pozmeňujúci návrh. V Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy ostáva otvorená otázka národných elektronických registrov podnikateľov v doprave a priestupkov. V Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách prístupu na trh autokarovej a autobusovej dopravy (prepracované znenie) ostala otvorená otázka novely nariadenia EP a Rady č. 561/2006 - znovu zavedenie 12 dňového pracovného režimu pre vodičov nepravidelnej autobusovej dopravy. Významné sú tiež legislatívne zmeny v organizácii pracovného času v cestnej doprave. Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES1 z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave nadobudla účinnosť 23. marca 2005. Smernica so svojimi ustanoveniami zameranými na ochranu mobilných pracovníkov pred nepriaznivými účinkami spôsobenými nadmerne dlhým pracovným časom, nedostatočným odpočinkom alebo prerušovanými spôsobmi zamestnávania je lex specialis k smernici 2003/8&ES o všeobecnom pracovnom čase a dopĺňa nariadenie (ES) č. 561/2006z 15. marca 2006, ktoré ustanovuje spoločné predpisy o časoch jazdy a dobách odpočinku pre vodičov. Uvedenie smernice do praxe si na Slovensku vyžiada zmenu príslušných ustanovení zákona Č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času, hlavne § 2 ods.4, § 6 ods. 1, § 7 a § 10. Taktiež odznela informácia o Návrhu nariadenia o právach cestujúcich v pravidelnej autobusovej doprave, ktorý 4.12.2003 predložila Európska komisia na diskusiu verejnosti a príslušným orgánom Členských štátov na zaujatie stanovísk. Nariadením by sa malí ustanoviť práva cestujúcich v autobusovej doprave, aby sa zvýšila jej atraktivita a dôvera k tomuto odvetviu dopravy a aby sa vytvorili jednotné podmienky pre súťaž medzi dopravcami z rozdielnych členských štátov a medzi inými druhmi dopravy. Hlavný cieľ nariadenia spočíva v tom, že by sa mala zabezpečiť primeraná ochrana cestujúcich pri prepravách autobusmi ustanovené týmto nariadenim by sa mali používať v celej Európskej únii. Úplné znenie príspevku Jozefa Tisovského je uverejnené v zborníku príspevkov z 11. odborného seminára Aktuálne problmy v podnikaní v cestnej doprave.

se zachycenými autobusy z Československa.

Zatímco v materiálu Z archivů čtenářů BUSportálu. Rok 1972 v SSSR na záběrech .... se jednalo o poklady čtenářovy maminky, nyní se dostáváme k tomu, co bylo v zásuvkách babiček. V dalších pokračováních pak to budou fotografie a pohlednice po dědečkovi.

hlavního města Prahy. Škoda 706 RTO MEX z Karosy na podvozku LIAZ Mnichovo Hradiště - do provozu uveden 1964.

Narozdíl od autobusu Škoda 706 RO , který je připraven k záverečnému dostrojení, je na autobusu Škoda 706 RTO MEX ještě mnoho práce.

BUSportál sa zúčastnil včerajšieho prvého dňa konferencie AKTUÁLNE PROBLÉMY V PODNIKANÍ V CESTNEJ DOPRAVE. **Pripravujeme materiál.**

Pripravujeme materiál - výber z bohatého programu včerajšieho dňa, kde odzneli príspevky: Ing. Osvalda, k novým bezpečným prvkom autobusov Mercedes, v zastúpení generálneho partnera seminára - Mercedes-Benz, Ing. Tisovského, PhD., riaditeľa odboru cestnej dopravy, MDPT SR k aktuálnym problémom v cestnej doprave a k vývoju v cestnej nákladnej doprave a autobusovej doprave v SR a EÚ, Ing. Kúdelu, generálneho riaditeľa Sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR, Ing. Halabrína, prezidenta ČESMAD Slovakia, Ing. Komoru, prezidenta Zväzu logistiky a zasielateľstva SR, k aktuálnym problémom v cestnej doprave v SR a k očakávaniam v roku 2009, Ing. Remetu, MDPT SR o Vykonávaní medzinárodnej autobusovej dopravy, Ing. Formánka, z PROSPEKS-IT, Komplexní IS pro dopravu 21. století, prof. Ing. Gnapa, PhD. zo Žilinskej univerzity v Žiline, RNDr. Kotíka z ČSAD SVT Praha, s.r.o., o štandardoch informačného systému v IDS.