Juraj Cajchan definuje autobusové pojmy v evropském legislativním kontextu
© Jaro Matúšek

S jeho pomocí nově: 2010: Co je to autobus III. Závěrečná část. (Opraveno)
S jeho pomocí nově: 2010: Co je to autobus III. Závěrečná část. (Opraveno)
Juraj Cajchan definuje autobusové pojmy v evropském legislativním kontextu: 2010: Co je to autobus I.
Juraj Cajchan definuje autobusové pojmy v evropském legislativním kontextu: 2010: Co je to autobus II.
V predchádzajúcich dvoch častiach bolo poukázané na potrebu aktualizácie názvoslovia z oblasti kategorizácie vozidiel v dôsledku nadobudnutia platnosti smernice 2007/46/EHS (časť I.). V súlade so znením uvedeného dokumentu bolo v časti II. predstavené aktualizované členenie (kategorizácia) autobusov, na základe ktorého sa uskutočňuje ich typové schvaľovanie. Treťou časťou je uvedená problematika na stránkach BUSportálu momentálne ukončená s tým, že je možné nasledovne o tejto problematike na stránkach BUSportálu diskutovať a tak si vzájomne vymieňať názory.
(Pozn.BUSportálu: Materiál vznikl ve spolupráci BUSportálu CZ se slovenským odborníkem. Jsme rádi, že neexistuje jazyková bariéra a a za tuto česko-slovenskou spoluráci jsme velice vděčni)
Okrem kategorizácie autobusov vyplývajúcej so znenia platnej legislatívy sa v praxi môžeme stretnúť aj s ďalšími členeniami týchto cestných dopravných prostriedkov. Za najrozšírenejšie možno považovať členenie na základe účelu ich použitia (mestský autobus, medzimestský autobus, diaľkový autobus). Definície uvedených pojmov uvádzajú zvyčajne normy (medzinárodné, národné a pod.), tak ako je to uvedené v časti II.

Za ďalšiu formu členenia autobusov rozšírenú v praxi, možno považovať kategorizáciu vypracovanú Medzinárodnou úniou cestnej dopravy IRU. Ide o objektívne, nezávislé a dobrovoľné (nepovinné) preukazovanie úrovne luxusu autobusov typu autokar podľa súčasných, vo vyspelej Európe používaných štandardov. V závislosti od plnenia stanovených kritérií, vyplývajúcich z niektorých technických požiadaviek a predovšetkým z požiadaviek zameraných na posúdenie kvality komfortu, môže byť vozidlo zaradené do jednej zo štyroch kategórií kvality, označenej príslušným počtom hviezdičiek (BUSportál: chybný počet hvězdiček opraven 3.2.2010)
* autokar
** výletný autokar
*** turistický autokar
**** luxusný turistický autokar
Označenie autokaru počtom hviezdičiek informuje cestujúcu verejnosť o úrovni pohodlia a luxusu konkrétneho vozidla (autobusu), nie však kategórie vozidiel, ani vozidiel príslušného dopravcu. Slúži dopravcom, resp. cestovným kanceláriám na prezentáciu úrovne ponúkaných služieb.

Kategorizáciu autokarov vypracovanú IRU možno prirovnať k nezávislému dobrovoľnému hodnoteniu bezpečnosti osobných automobilov, ktoré v praxi našlo uplatnenie a je rozšírené mimo tzv. povinné schvaľovanie spôsobilosti týchto vozidiel k premávke na pozemných komunikáciách. V rámci neho totiž EuroNCAP motoristickej verejnosti ponúka informácie o výsledkoch hodnotenia bezpečnosti osobných automobilov v rámci ich tried prostredníctvom udeľovania hviezdičiek. O výsledky týchto hodnotení je okrem odborníkov aj medzi širokou motoristickou verejnosťou veľký záujem.
Ako z doposiaľ uvedeného vyplýva, v súvislosti s členením vozidiel cestnej dopravy a teda aj autobusov, je možné v praxi sa stretnúť s rôznymi variantmi. Na prvé miesto je vhodné zaradiť odbornú klasifikáciu, za ktorú možno považovať členenie v súlade so znením smernice 2007/46/EHS, resp. predpisov EHK OSN 36-03; 52-03; 107-02. Za ďalší vhodný spôsob členenia možno považovať to, prostredníctvom ktorého je definovaný najčastejšie účel použitia týchto dopravných prostriedkov. Uvedené členenie a nevyhnutné definície poskytujú normy. Ako však bolo uvedené v I. časti, ich súčasné znenie nie je aktuálne na národnej ani medzinárodnej úrovni (normy ISO), ako je to v prípade smerníc EÚ a predpisov EHK OSN. Do tretej kategórie možno zaradiť rôzne iné členenia, s ktorými je možné sa v praxi stretnúť. Tieto by však mali byť vhodnejším spôsobom prezentované, ako je to v súčasnosti. Dalo by sa to prirovnať k matematike, v ktorej platí, že platnosť akejkoľvek rovnice je podmienená stanovením nevyhnutných okrajových podmienok, ktoré určujú hranice jej platnosti.

Takže na záver je možné odporučiť aby pri písaní odborných článkov autori používali vhodné a správne terminologické pomenovanie, ktoré čitateľa neuvedie do rozpakov. Bohužiaľ v oblasti motorizmu sa tento prehrešok dosť často vyskytuje. O tom ale niekedy na budúce.
Juraj Cajchan