Na Slovensku si môžu šoféri s déčkom vyberať. Firmy sa ich snažia motivovať novými autobusmi.
Na Slovensku si môžu šoféri s déčkom vyberať. Firmy sa ich snažia motivovať novými autobusmi.
Na Slovensku je všeobecný nedostatok profesionálnych vodičov. Tento problém sa týka najmä vnútroštátnej aj medzinárodnej autotobusovej dopravy, aj keď chýbajú aj šoféri v nákladnej a kamiónovej preprave. Dôvodov je niekoľko.
„Kľúčovým je skutočnosť, že kedysi si mladí ľudia robili vodičské oprávnenia skupiny C, prípadne D napríklad na základnej vojenskej službe. Tam získali aj prax a po absolvovaní základnej vojenskej služby prichádzali na pracovný trh hotoví vodiči,“ vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Slovak Lines Eva Vozárová. „Dnes táto možnosť nie je a mladí ľudia nemajú iné alternatívy dostať sa ľahko, prípadne lacno k vodičskému oprávneniu. Mladí teda pribúdajú len sporadicky a keďže starší postupne odchádzajú do dôchodku, vzniká nedostatok.“
Za málo peňazí veľa muziky
Ďalším dôvodom je ohodnotenie a náročnosť práce. Napríklad vodiči v mestskej hromadnej doprave sa musia prispôsobiť pre iné povolania neobvyklému rytmu - jedna zmena neznamená, že si odrobia bežných 8 a pol hodiny. Môže to byť aj 9 hodín a 15 minút (samozrejme s povinnými prestávkami na oddych) a niekedy treba vstávať aj o druhej v noci. „A skúste si predstaviť niekoľko hodín za volantom napríklad v bratislavskej dopravnej špičke,“ poznamenáva bývalý šofér autobusu Igor Zemák. „Teraz jazdím na kamiónoch do zahraničia. Niekedy som vonku aj dva mesiace, ale zarobím slušne a potom mám zas dlhšie voľno. Ale toto nie je robota pre otca rodiny. Ja si to môžem dovoliť, pretože som slobodný.“
Stres z neprehľadných dopravných situácií, aj agresívni cestujúci sú najmä pre šoférov MHD a vnútroštátnej dopravy denným orieškom. Preto sa neraz sťažujú na platy a odchádzajú. „Je to celoslovenský problém, máme takéto informácie aj od iných spoločností,“ potvrdili nám v košickej spoločnosti Eurobus. Mzdové podmienky podľa mnohých nie sú také, aby sa vyrovnali zodpovednosti, ktorú vodič autobusu má.
Urobia si déčko a prídu
Túto prácu sú ochotní robiť najmä tí, ktorí to robia dlhšie alebo starší ľudia, ktorí nevedia získať iné vhodné zamestnanie. Urobia si „déčko“ a prídu – dnes už za šoféra autobusu vezmú aj človeka bez praxe.
Je však všeobecný nedostatok mladších vodičov. Pre mnohých je zaujímavejšie jazdiť na medzištátnych linkách, alebo na kamiónoch - i keď tam zase musia ľudia bojovať s problémami iného typu.
Rekvalifikujte šoférov
Slovenské spoločnosti, podnikajúce v autobusovej doprave vidia problém aj na úradoch práce. Keď sa spýtate na rekvalifikácie, ponúknu vám „Podnikateľské minimum“, základný kurz práce s počítačom, alebo kurzy typu čašník a kaderníčka. Kurzy na získanie vodičkých oprávnení však chýbajú. A boli by žiadané.
Testy sú pri déčku dôležité
Profesionálni šoféri autobusov musia absolvovať psychotesty. Platnosť testov si musia ustrážiť sami. Polícia má právo požadovať od majiteľa vodičského preukazu triedy D, aby predložil platný psychologický test. Ak to neurobí, môže mu ho odobrať.
Každý profesionálny šofér, ktorý je držiteľom vodičského preukazu triedy D musí mať platný psychologický test. Šoféri mladší ako 50 rokov nesmú mať vyšetrenie staršie ako 5 rokov a po päťdesiatke sa musí test opakovať každé dva roky.
Testovanie sa zameriava na inteligenciu, pamäť, pozornosť, reakčnú pohotovosť, pozornosť v stresovej situácii aj ašpiračnú úroveň (ten, kto si trúfa príliš a myslí si, že je majster sveta, dobré ohodnotenie nedostane). Dôležité sú aj osobnostné vlastnosti ako emocionálna stabilita, agresivita, ochota riskovať aj ďalšie povahové vlastnosti. „Keď posudzujeme šoférov diaľkových autobusov, zvažujeme napríklad aj to, či je človek extrovert a či mu neprekáža, že mu niekto pozerá celé dni cez plece,“ vysvetľuje psychologička z Dopravného podniku Bratislava. „Introvertovi by sme napríklad poradili orientovať sa radšej na kamiónovú dopravu, aby boli zabezpečené dobré podmienky, aj aby bol ten človek spokojný.“
Komunikačné schopnosti šoférov sa dajú pri testoch tiež zistiť, ale na ich nevrlosti sa podľa odborníkov často podpisuje aj náročná práca. „Odjazdiť smenu v Bratislave, to dá človeku zabrať,“ upozorňuje psychologička. „Šoféri MHD bývajú bohužiaľ terčom psychických aj fyzických útokov. Stáva sa aj to, že na nich vytiahnu zbraň.“
Na testovanie posiela zamestnávateľ šoférov spravidla vtedy, ak sa stanú účastníkmi vážnej dopravnej nehody - vtedy sa skúma, či sa na nej nemohol podieľať aj ich zlý duševný stav. „Za zhoršením psychického stavu môže byť momentálna indispozícia - napríklad vysoké teploty, osobné problémy, dlhotrvajúce ochorenie, ktoré sa prejavuje podráždenosťou až agresivitou (napríklad cukrovka), ale aj začínajúca demencia či iné psychické choroby,“ hovorí psychologička. „Ak existuje podozrenie na vážne problémy, dajú nám vedieť prevádzky alebo sami jednotlivci.“
V prípade pracovných ale aj súkromných problémov sa môžu šoféri obrátiť na bezplatnú poradňu.
Autorka: Mona Gáliková
www.sme.sk
„Kľúčovým je skutočnosť, že kedysi si mladí ľudia robili vodičské oprávnenia skupiny C, prípadne D napríklad na základnej vojenskej službe. Tam získali aj prax a po absolvovaní základnej vojenskej služby prichádzali na pracovný trh hotoví vodiči,“ vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Slovak Lines Eva Vozárová. „Dnes táto možnosť nie je a mladí ľudia nemajú iné alternatívy dostať sa ľahko, prípadne lacno k vodičskému oprávneniu. Mladí teda pribúdajú len sporadicky a keďže starší postupne odchádzajú do dôchodku, vzniká nedostatok.“
Za málo peňazí veľa muziky
Ďalším dôvodom je ohodnotenie a náročnosť práce. Napríklad vodiči v mestskej hromadnej doprave sa musia prispôsobiť pre iné povolania neobvyklému rytmu - jedna zmena neznamená, že si odrobia bežných 8 a pol hodiny. Môže to byť aj 9 hodín a 15 minút (samozrejme s povinnými prestávkami na oddych) a niekedy treba vstávať aj o druhej v noci. „A skúste si predstaviť niekoľko hodín za volantom napríklad v bratislavskej dopravnej špičke,“ poznamenáva bývalý šofér autobusu Igor Zemák. „Teraz jazdím na kamiónoch do zahraničia. Niekedy som vonku aj dva mesiace, ale zarobím slušne a potom mám zas dlhšie voľno. Ale toto nie je robota pre otca rodiny. Ja si to môžem dovoliť, pretože som slobodný.“
Stres z neprehľadných dopravných situácií, aj agresívni cestujúci sú najmä pre šoférov MHD a vnútroštátnej dopravy denným orieškom. Preto sa neraz sťažujú na platy a odchádzajú. „Je to celoslovenský problém, máme takéto informácie aj od iných spoločností,“ potvrdili nám v košickej spoločnosti Eurobus. Mzdové podmienky podľa mnohých nie sú také, aby sa vyrovnali zodpovednosti, ktorú vodič autobusu má.
Urobia si déčko a prídu
Túto prácu sú ochotní robiť najmä tí, ktorí to robia dlhšie alebo starší ľudia, ktorí nevedia získať iné vhodné zamestnanie. Urobia si „déčko“ a prídu – dnes už za šoféra autobusu vezmú aj človeka bez praxe.
Je však všeobecný nedostatok mladších vodičov. Pre mnohých je zaujímavejšie jazdiť na medzištátnych linkách, alebo na kamiónoch - i keď tam zase musia ľudia bojovať s problémami iného typu.
Rekvalifikujte šoférov
Slovenské spoločnosti, podnikajúce v autobusovej doprave vidia problém aj na úradoch práce. Keď sa spýtate na rekvalifikácie, ponúknu vám „Podnikateľské minimum“, základný kurz práce s počítačom, alebo kurzy typu čašník a kaderníčka. Kurzy na získanie vodičkých oprávnení však chýbajú. A boli by žiadané.
Testy sú pri déčku dôležité
Profesionálni šoféri autobusov musia absolvovať psychotesty. Platnosť testov si musia ustrážiť sami. Polícia má právo požadovať od majiteľa vodičského preukazu triedy D, aby predložil platný psychologický test. Ak to neurobí, môže mu ho odobrať.
Každý profesionálny šofér, ktorý je držiteľom vodičského preukazu triedy D musí mať platný psychologický test. Šoféri mladší ako 50 rokov nesmú mať vyšetrenie staršie ako 5 rokov a po päťdesiatke sa musí test opakovať každé dva roky.
Testovanie sa zameriava na inteligenciu, pamäť, pozornosť, reakčnú pohotovosť, pozornosť v stresovej situácii aj ašpiračnú úroveň (ten, kto si trúfa príliš a myslí si, že je majster sveta, dobré ohodnotenie nedostane). Dôležité sú aj osobnostné vlastnosti ako emocionálna stabilita, agresivita, ochota riskovať aj ďalšie povahové vlastnosti. „Keď posudzujeme šoférov diaľkových autobusov, zvažujeme napríklad aj to, či je človek extrovert a či mu neprekáža, že mu niekto pozerá celé dni cez plece,“ vysvetľuje psychologička z Dopravného podniku Bratislava. „Introvertovi by sme napríklad poradili orientovať sa radšej na kamiónovú dopravu, aby boli zabezpečené dobré podmienky, aj aby bol ten človek spokojný.“
Komunikačné schopnosti šoférov sa dajú pri testoch tiež zistiť, ale na ich nevrlosti sa podľa odborníkov často podpisuje aj náročná práca. „Odjazdiť smenu v Bratislave, to dá človeku zabrať,“ upozorňuje psychologička. „Šoféri MHD bývajú bohužiaľ terčom psychických aj fyzických útokov. Stáva sa aj to, že na nich vytiahnu zbraň.“
Na testovanie posiela zamestnávateľ šoférov spravidla vtedy, ak sa stanú účastníkmi vážnej dopravnej nehody - vtedy sa skúma, či sa na nej nemohol podieľať aj ich zlý duševný stav. „Za zhoršením psychického stavu môže byť momentálna indispozícia - napríklad vysoké teploty, osobné problémy, dlhotrvajúce ochorenie, ktoré sa prejavuje podráždenosťou až agresivitou (napríklad cukrovka), ale aj začínajúca demencia či iné psychické choroby,“ hovorí psychologička. „Ak existuje podozrenie na vážne problémy, dajú nám vedieť prevádzky alebo sami jednotlivci.“
V prípade pracovných ale aj súkromných problémov sa môžu šoféri obrátiť na bezplatnú poradňu.
Autorka: Mona Gáliková
www.sme.sk