Túto smútočnú jazdu zorganizovala skupinka mladých nadšencov, združujúcich sa na internetovom portáli imhd. Prostredníctom internetu zorganizovali symbolicky poslednú jazdu trolejbusu TR 14, prvého trolejbusu, ktorý takmer pred 17 rokmi začal v meste pod Urpínom jazdiť. Akcia nezostala nepovšimnutá a okrem spomínaných mladých sympatizantov MHD prišli i redaktori, fotografi rôznych denníkov, týždenníkov, televízny štáb a dokonca aj maďarský, český a anglický redaktor. Akcie sa však zúčastnili aj ľudia, ktorí sa profesionálne venujú doprave, napr. riaditeľ Dopravného podniku mesta Žilina J. Popluhár /ako všetci vieme, pred r. 1989 súťažila Žilina o zavedenie trolejbusovej dopravy s Banskou Bystricou a vtedajší KNV rozhodol v prospech BB/.
Smútočnému zhromaždeniu sa prihovoril Ing. Miroslav Snopko, ktorý pôsobil ako vedúci strediska MHD na SAD BB, z oficiálnych predstaviteľov vedenia SAD BB sa na akcii nezúčastnil nikto. Aj z jeho slov bolo cítiť smútok za trolejbusovou dopravou a pripomenul, že konkrétne tento voz prešiel generálnou opravou, spĺňa všetky podmienky a ďalších 5, možno 10 rokov môže plnohodnotne jazdiť v MHD. Hoci SAD BBDS mestu predložila už rôzne projekty, aby sa trolejbusová doprava rozvíjala, poslanci mestského zastupiteľstva rozhodli inak napriek tomu, že ide o ekologický druh dopravy. Sám však stále dúfa, že zvíťazí zdravý rozum a rozhodnutie nie je definitívne.
Ale poďme k samotnej jazde. Mám pocit, že v sobotu sme prešli každým centimetrom trolejbusovej trate. Zo stanice na nemocnicu, odtiaľ krížom-krážom Fončordou, potom smer TESCO, až na areál vozovne. Pritom asi na desiatich miestach vodič zastavil, von doslova vybehlo niekoľko desiatok ľudí s fotoaparátmi, ktorí fotili trolejbus zo všetkých strán. Ľudia na zastávkach nechápali čo sa deje /cestujúca verejnosť sa zrejme tento fakt dozvie až po novom roku, keď bude vystávať na zastávkach, pretože informovanosť je slabá, ak nie nulová/. Vo vozovni v Kremničke bola možnosť navštíviť priestory dielne ako aj trafostanice. Na odstavných plochách stáli opustené smutné trolejbusy a túto ponurú atmosféru dotváral už padajúci súmrak.
Napriek tomu, že spomínanej skupine mladých organizátorov žiarili oči a boli zjavne fascinovaní tým, čo videli, táto etapa banskobystrickej dopravy končí a určite nielen oni, ale hlavne davy cestujúcich na zastávkach, po prvých skúsenostiach v novom roku, budú so smútkom spomínať na trolejbusovú dopravu. Verme tomu, že k otázke prevádzkovania trolejbusov sa v krátkej dobe zástupcovia mesta opätovne vrátia.