Súvisiace články:
* Dátum 1. júl 1949 - vznik ČSAD
* Vývoj podniku ČSAD Banská Bystrica
* Dopravný závod ČSAD Čadca
*Dopravný závod ČSAD Dolný Kubín
*Dopravný závod ČSAD Liptovský Mikuláš
*Dopravný závod ČSAD Lučenec
*Dopravný závod ČSAD Martin
*Dopravný závod ČSAD Považská Bystrica
*Dopravný závod ČSAD Prievidza
*Dopravný závod ČSAD Rimavská Sobota
*Dopravný závod ČSAD Zvolen
*Dopravný závod ČSAD Žiar nad Hronom

---

---

Významné postavenie v rozvoji verejnej cestnej dopravy v severnej časti Stredoslovenského kraja patrilo nepochybne právom Dopravnému závodu ČSAD Žilina. V čase vytvorenia ČSAD, n.p., bol tu zriadený podnik s jedným dopravným závodom v Liptovskom Mikuláši. V roku 1952 bol zriadený dopravný závod aj v Považskej Bystrici.

Činnosť závodu v Žiline sa začala rozvíjať za ťažkých podmienok. Pri rieke Váh - v lokalite prezývanej "U Cigáňov" - mali k dispozícii v drevených barakoch jednu miestnosť ako kanceláriu, druhá bola zriadená ako nocľaháreň a v tretej bol príručný sklad. Týmto podmienkam zodpovedal aj celkový stav a počet asi 30 vozidiel, prevažne trofejných, prípadne prevzatých od súkromných koncesovaných autodopravcov. Išlo o vozidlá typu Boeg Ward, Klokner, Zauer, Praga NDO, FIAT, MAN a pod., väčšinou značne opotrebovaných. Opravy vozidiel sa robili pod holým nebom.

V priebehu decembra 1949 sa vedenie podniku ČSAD presťahovalo do objektov VDP. Po zrušení jednotného národného podniku ČSAD a v záujme pružnejšieho a operatívnejšieho riadenia bol opatrením Ministerstva dopravy zo dňa 26.9.1952 zriadený n.p. Čs. štátna automobilová doprava Žilina. V tomto čase ako krajský podnik riadil už desať dopravných závodov - Liptovský Mikuláš, Považská Bystrica, Martin, Ilava, Púchov, Bytča, Čadca, Trstená, Ružomberok a závod v Žiline.

Prevažne v tomto období, charakterizovanom značnou industrializáciou celého Považia, Turca, ako aj iných okresov, plnili dopravné závody dôležité prepravné úlohy pri vystavbe Závodov presného strojárstva v Kysuckom Novom Meste, priehrad v Nosiciach, Hričove, Mikšovej, Krpeľanoch, Sučanoch, výstavbe Turčianskych strojární /ZŤS/, Kovohút v Istebnom a ďalších dôležitých stavbách vtedajších okresov.

Boli to najplodnejšie roky výstavby aj vlastných dopravných závodov v rámci vtedajšieho podniku, čoho dôkazom bolo vybudovanie závodov ČSAD v Považskej Bystrici, Martine, Dolnom Kubíne, Trstenej, Čadci, ktoré v tom čase mali dobrú technickú úroveň. Po novom územnom usporiadaní /1.7.1960/ bol Žilinský kraj zrušený a vytvoril sa okres so sídlom v Žiline, do ktorého boli začlenené aj bývalé okresy Bytča a Rajec. Dňom 1. januára 1963 bol včlenený bývalý DPMŽ /Dopravný podnik mesta Žiliny/ do ČSAD, n.p., Žilina, ktorý ako základný závod bol poverený riadením výlučne nákladnej dopravy. Na riadenie osobnej dopravy sa vytvoril samostatný závod, ktorý riadil mestskú dopravu v rozsahu vymedzenej oblasti mesta Žiliny, ale aj osobnú dopravu vôbec, okrem oblasti bývalého okresu Bytča, ktorú riadil dopravný závod v Bytči.
Okrem toho mal v organizačnom zabezpečení aj úlohy taxislužby a autoservisnej služby.
Dopravný závod v Bytči riadil nákladnú a osobnú doprau vo svojom obvode. Automobilový oddiel v Hričove zabezpečoval prepravné úlohy na výstavbe vodného diela v Hričove a po jeho dokončení bol v roku 1962 zrušený a umiestnený v Rajci.

Popri úlohách v preprave nákladov úmerne vzrastali aj požiadavky na osobnú dopravu.
Medzi prvé autobusové linky patria tieto: Žilina-Dlhé Pole /otvorená 22.1.1948/, Žilina-Bytča /otvorená 3.3.1948/, Žilina-Stráňavy /otvorená 27.7.1948/. Z diaľkových liniek bola ako prvá linka Žilina-Gottwaldov /terajší Zlín/, otvorená 19.7.1954.

Nákladná doprava zabezpečovala predovšetkým úlohy vo vyhradenej preprave a to prepravu dolomitických pieskov z lomu Šuja, medzinárodnú kamionovú dopravu, prepravu mlieka, zbernú službu, rozvoz piva, technických plynov pre oblasti okresov Žilina, Pov. Bystrica, Čadca, Martin, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, požiadavky INTRANS-u, Chemiky, n.p., Váhostavu, n.p. a pod.

Po roku 1975 sa kládol dôraz na investičnú výstavbu. Do konca 6. päťročnice sa počítalo s dokončením sociálneho zariadenia pri závode. Išlo o stravovacie stredisko, ktoré spolu so slobodárňou, danou do užívania v máji 1978, komplexne vyriešilo sociálnu starostlivosť o pracovníkov závodu a sčasti aj o vodičov diaľkovej dopravy z iných závodov. Riešila sa prístavba k opravárenskej hale a úprava odstavných garážovacích plôch.

V roku 1979 sa začalo s výstavbou diagnostického stanovišťa, pokračovala výstavba autobusovej stanice, kde sa dokončovalo zastrešenie nástupných ostrovčekov. V tomto roku bola výstavba výpravnej budovy na autobusovej stanici zatiaľ v štádiu riešenia.

Článok a nasledujúce fotky BUSportál čerpá z výročnej publikácie "1949-1979 ČSAD v Stredoslovenskom kraji" a "25 rokov socialistickej prítomnosti ČSAD". Nabudúce Dopravný závod ČSAD Žilina a V. Krtíš.